Takto môže v budúcnosti vyzerať Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach

Spoločnosť  Jaromíra Krejcara je nezisková organizácia pomenovaná na počesť  autora – architekta Liečebného domu Machnáč. Vznik organizácie je vyústením vyše 10-ročného občianskeho a kultúrneho úsilia umeleckej skupiny Opustená (re)kreácia. 

Spoločnosť  Jaromíra Krejcara spája odborníkov, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, samosprávu, podnikateľský a bankový sektor, grantové schémy a médiá v prospech záchrany Machnáča na národnej, „československej“ ako aj európskej úrovni. Viac o nás.

Liečebný dom Machnáč je mimoriadne hodnotným architektonickým dielom avantgardnej architektúry  postaveným v období medzivojnovej Československej republiky. Táto ikonická funkcionalistická budova, ktorá je slovenským ekvivalentom slávnej vily Tugendhat, patrí spoločne s pamiatkami UNESCO, akými sú Bauhaus v Dessau alebo Sanatórium v Paimio, medzi klenoty európskej moderny.

Jaromír Krejcar (1895 – 1950) bol významným pražským architektom medzivojnového obdobia.

Spolu s Karlom Teigem, Jaroslavom Seifertom či Vítezlavom Nezvalom bol členom avantgardnej skupiny Devětsil. Architektúru vyštudoval u ďalšieho významného českého architekta Jána Kotěru a už jeho prvé dielo, palác Olympic z roku 1926, si získalo obdiv samotného Le Corbusiera. Architekt Krejcar realizoval v roku 1937 aj Československý pavilón na svetovej výstave umenia a techniky (Expo) v Paríži. Tento pavilón zo skla a ocele na brehu Seiny v susedstve Eiffelovej veže, ktorým Krejcar vzdal hold konštruktivistickej architektúre, získal v Paríži Zlatú medailu.

Liečebnému domu Machnáč plánujeme po obnove vrátiť  funkciu kúpeľného domu so službami kaviarne a reštaurácie, ako aj ubytovaním pre širokú verejnosť. Dopĺňať  ju bude medzinárodné rezidenčné centrum pre umelcov a architektov. Vzniknúť  tu má aj nová inštitúcia – Dokumentačné stredisko architektúry 20. storočia s knižnicou a tiež priestor pre usporiadanie menších kultúrnych aktivít, ktorý v Trenčianskych Tepliciach chýba. 

Liečebný dom Machnáč vzhľadom na svoju svetovú unikátnosť  musí byť  obnovený ako pamiatka kategórie UNESCO, a teda prísnosť  zachovania diela musí byť  nekompromisná.

Obnova Liečebného domu Machnáč musí v plnej miere rešpektovať pôvodnú dispozíciu. Nesmie podriaďovať formu novej funkcii, ale rešpektovať danosti priestoru. Jej materiálová podstata a technické detaily musia zostať zachované v origináli, nanajvýš v technickej kópii, nakoľko v čase svojho vzniku boli tieto riešenia svetovou špičkou. Ich náhrada za tvarové kópie by bola degradáciou umu a kumštu všetkých, ktorí Machnáč medzi rokmi 1929 až 1932 realizovali a následných 70 rokov bez zásadnej rekonštrukcie udržiavali a prevádzkovali. 

Liečebný dom Machnáč je od roku 1996 národnou kultúrnou pamiatkou avšak už od roku 2002 chátra. Medzičasom sa svetové pamiatky modernizmu a funkcionalizmu ako Vila Tugendhat v Brne (arch. Mies Van der Rohe, 1929), komplex Bauhaus v Dessau (arch. Walter Gropius, 1926) ale aj priamo referenčné diela typológie liečebných a kúpeľných domov ako Sanatórium Zonnestraal v Hilversume (arch. Jan Duiker, 1931) a Sanatórium v Paimio (arch. Alvar Aalto, 1933) stali súčasťou dedičstva UNESCO alebo čakajú na zápis. 

Liečebný dom Machnáč architekta Jaromíra Krejcara z roku 1932 jednoznačne patrí do tejto ligy a spĺňa predpoklady, aby sa v tomto civilizačne dôležitom zozname po boku spomínaných stavieb raz ocitol.

Chybou Liečebného domu Machnáč tak nie je nedostatočné hygienické zázemie alebo priestorová rezerva pre adaptáciu na iný účel, jeho problémom je vlastnícke pozadie, ktoré nemalo nikdy ambíciu nasledovať hodnoty tohto domu. LD Machnáč je zároveň obeťou ducha doby, ktorá nedokáže ochrániť jej nespochybniteľné kultúrne hodnoty a kvality pred záujmami idúcimi proti jej podstate. Dnes sa rozhoduje či naša krajina splatí svoj dlh a spolu s Liečebným domom Machnáč pozdvihne celý región na svetovú úroveň, kam patrí. 

Liečebný dom Machnáč v súčasnosti vlastní firma Keorlen Trade s.r.o., momentálne so sídlom v Uherskom Hradišti. 

Od roku 2008 sa majiteľ Liečebného domu Machnáč zmenil päťkrát. Zväčša išlo o schránkové firmy, ktoré boli personalne vzájomné prepojené. Títo vlastníci ponechali pamiatku od roku 2012 bez ochrany a náležitej starostlivosti. Liečebný dom Machnáč tak sprístupnili vandalom, čo spôsobilo, že z jeho interiérov zmizlo množstvo cenných pôvodných predmetov a materiálov (mosadzné zábradlia, liatinové radiátory, elektrické a vodovodné rozvody, vybavenie sanity a kuchyne a i.). Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne opakovane vyžadoval nápravu a viackrát uložil aj pokuty, ktoré neboli dodnes uhradené.

O.z. Machnáč vzniklo v septembri 2020, teda až po tom, ako sme verejne oznámili, že plánujeme Liečebný dom Machnáč zachrániť, hoci aj vyvlastnením. V jeho štruktúrach sú ľudia s napojením na vlastníka objektu. Nájomnú zmluvu podpísali s majiteľom deň potom, ako Okresný súd v Trenčíne vydal predbežné opatrenie a zákaz majiteľovi narábať s majetkom. Máme za to, že ide o účelovú akciu zo strany majiteľa s cieľom vyhnúť sa dôsledkom, ktoré ho môžu čakať  vzhľadom k tomu, že sa o objekt roky nestaral.

Jediným cieľom Spoločnosti Jaromíra Krejcara je záchrana, obnova a následná ochrana a údržba bývalého Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

Naším primárnym cieľom bola dohoda s vlastníkom objektu. Aj preto sme ho od roku 2020 opakovane vyzývali na rokovanie, naše snahy ostali bez odozvy.  V máji 2021 sme majiteľovi zaslali priamu ponuku na odkúpenie objektu za výkupné v hodnote 416 000 Eur. Je to čiastka, ktorá bola určená nezávislým súdnym znalcom ako všeobecná hodnota objektu. Keďže majiteľ v lehote 90 dní od doručenia návrhu na odkúpenie neprístupil, Spoločnosť  Jaromíra Krejcara iniciovalo vyvlastňovacie konanie vo verejnom záujme v zmysle zákona  č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vyvlastnenie alebo nútený odpredaj je krajnou formou obmedzenia vlastníckych práv, ktoré sú definované Ústavou SR. Avšak Ústava SR rovnako definuje ochranu kultúrneho dedičstva, ktoré v istých prípadoch stojí nad súkromným vlastníctvom. Tým prípadom je krajné zanedbávanie starostlivosti a ignorovanie vlastnej zodpovednosti, ktoré vedú k zániku kultúrneho dedičstva.

Zákon určuje podmienky vyvlastnenia a to vyvlastnenie: 

• a) v nevyhnutnej miere,

• b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,

• c) za primeranú náhradu, a

• d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim definuje postup v takýchto prípadoch a určuje aj sumu, ktorú vyvlastňovací subjekt musí zložiť  na účet vyvlastňovaného. V tomto prípade sa jedná o čiastku za tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom ochrany kultúrneho dedičstva. V prípade Liečebného domu Machnáč boli nezávislým súdnym znalcom vo februári 2021 vyčíslené na všeobecnú technickú hodnotu vo výške  320 336, 25 EUR.  Vyvlastňovaný subjekt má právo brániť  sa proti začatému vyvlastňovaciemu konaniu. V takom prípade bude vec postúpená príslušnému súdu a celý proces môže trvať aj niekoľko rokov.

Viac o procese vyvlastnenia si môžete pozrieť  v edukačnom videu na túto tému.

Verejným záujmom nie je funkcia, ako bude dom využívaný, ale ochrana a záchrana kultúrneho dedičstva, teda tejto jedinečnej národnej kultúrnej pamiatky.

Úspešné vyvlastnenie národnej kultúrnej pamiatky poznáme aj zo sveta, konkrétne v spolkovej Durínsko v Nemecku sa podarilo týmto spôsobom zachrániť zámok Reinhardsbrun. 

Blízko k vyvlastneniu mal kaštieľ v Moravanoch nad Váhom. A v susedných Čechách prebiehajú prípravy na vyvlastňovací proces v snahe zachrániť Nádraží Vyšehrad. 

Referenčné náklady vypočítané z podobných obnov v Európe napovedajú, že náklady na komplexnú obnovu začínajú na úrovni 3000 eur na m2 stavby, čo v prípade Liečebného domu Machnáč predstavuje približne 15 miliónov eur.

Tieto prostriedky plánujeme získať  od viacerých medzinárodných inštitúcií, ktoré sú pripravené s obnovou Liečebného domu Machnáč pomôcť.  Uchádzať  sa budeme o podporu všetkých dostupných dotačných schém a využiť  chceme aj rôzne formy crowdfundingu. Obnove objektu by rovnako veľmi pomohol zisk titulu Európskeho hlavného mesta kultúry pre mesto Trenčín, kde je obnovený Liečebný dom Machnáč súčasťou programu.  

Kroky, ktoré plánuje SJK urobiť bezprostredne po tom, čo sa stane vlastníkom LD Machnáč: 

• Bezodkladne staticky zabezpečiť a stabilizovať objekt, aby ďalej nedegradovali jeho cenné zachované prvky. 

• Zabezpečiť bezpečnosť objektu, aby nedochádzalo k ďalšiemu odcudzovaniu jeho súčastí a aby nepredstavoval nebezpečenstvo pre svoje okolie. 

• Na najvyššej odbornej úrovni s medzinárodným zastúpením vypracovať detailný architektonicko-historický výskumu Liečebného domu Machnáč, ktorý bude podkladom a úradmi akceptovanou metodikou jeho následnej obnovy. 

• Získanie prostriedkov na statické zabezpečenie objektu a projektovú prípravu 

vo výške 100 000 €. 

• Oficiálne začlenenie Liečebného domu Machnáč do programu EHMK Trenčín 2026, aby v tomto roku mohol začať slúžiť jeho programu a širokej verejnosti. 

Podpora verejnosti je pre nás mimoriadne cenná.

• Vyjadriť  ju môžete šírením našej snahy na sociálnych sieťach. 
• Pre viac informácií odporúčame prihlásiť  sa na odber newslettra, v ktorom informujeme o našich krokoch.
• Pomôcť  nám môžete aj finančne cez platformu darujme.sk

Ďakujeme, že vám osud Liečebného domu Machnáč nie je ľahostajný.