História

Liečebný dom Machnáč

súťaž 1929
realizácia 1932

alt=”liecebny_dom_Machnac”>

Film Po sezóne o LD Machnáč online

Je len málo stavieb na Slovensku, pri ktorých je možné v plnej miere obdivovať princípy a filozofiu  funkcionalistickej architektúry. Liečebný dom Machnáč bol postavený pre Pojišťovnu soukromých úředníku v Prahe , podľa ktorej niesol v 30. rokoch aj meno. Autor Jaromír Krejcar sa k zákazke dostal na základe víťazstva v súťaži architektonických návrhov v roku 1929. Pôvodný zámer architekta však nebol zďaleka tak progresívnou stavbou akú môžeme obdivovať dnes. Umiestenie na okraji parku, a nie ideálne smerovanie k svetovým stranám, viedli architekta k odklonu od pôvodnej predstavy trojtraktového monobloku otočeného dlhšou stranou k parku, k rozložitejšiemu tvaru nepravidelného pôdorysu písmena T. Noha písmena bola celá vyčlenená pre umiestenie spoločenskej časti, kuchyne v suteréne, reštaurácie na prízemí, kaviarne a čitárne na poschodí a slnečnej terasy na streche. V horizontálnej hlave písmena T tak ostal priestor pre oddychovú časť s izbami s bezprostredným kontaktom s parkom, prístupnými z priestrannej chodby presvetlenej pásovými oknami. Práve pásové okná, strešné terasy, použitie železobetónového nosného skeletu umožňujúce voľné rozmiestnenie dispozície a veľkoplošné zasklenia, predstavujú ucelenú ukážku princípov modernej architektúry definovanej svetoznámym architektom Le Corbusierom. Balkóny izieb vytvárajú na východnom priečelí dnes už ikonickú kompozíciu. Balkón a okno tu nie sú už len funkciou, ale aj znakom architektúry, a miestom, ktoré každému oku návštevníka umožňuje cestovanie do nekonečných zákutí parku.  

alt=”liecebny_dom_Machnac”>

Machnáč nie je len stavbou, je manifestom architektúry architekta Jaromíra Krejcara. Jeho politické presvedčenie sa tu prenieslo do podoby domu. Rampa umožňuje rovnocenne vstup každému návštevníkovi, spoločenské priestory pre zábavu a stravovanie podnecujú sociálnu interakciu hostí a malé izby otvorené do nekonečného vonkajšieho priestoru sú dostatočne veľké na regeneráciu tela a odpočinok. A napokon slnečné terasy po celej streche domu, kde sa nahí návštevníci liečili slnkom, sú oslobodením od spoločenských noriem sveta okolo. Celý dom nesie znaky estetiky zaoceánskych lodí a parníkov. Svojich návštevníkov po celé obdobie svojho fungovania niesol do nového sveta budúcnosti.  Machnáč je oslavou pokroku ako technologického, tak najmä spoločenského, zhmotnením autorovej predstavy humanizmu. 

alt=”liecebny_dom_Machnac”>

Machnáč bol v čase svojho vzniku jednou z najdrahších stavieb v Československu a vysoký štandard technického vybavenia a použitých materiálov vidno dodnes. Posuvno-sklápacie okná z bratislavskej firmy Kraus dokázali každú izbu v momente premeniť na priestrannú lodžiu. Modernosť domu zvýrazňovala aj farebnosť, dnes skrytá pod nánosmi vrstiev novších náterov. Pôvodne však dom žiaril pestrými farbami. Modré rámy okien a červený náter zábradlí kontrastovali na bielej fasáde. V interiéri akcentovali moderné gumené podlahy, minimálny chrómový nábytok a farebné žlté liatinové radiátory. Pôvodné mosadzné zábradlia schodiska však už v dome chýbajú.

alt=”liecebny_dom_Machnac”>

Architektonickú hodnotu stavby podčiarkuje aj fakt, že dom bol zaradený do vôbec prvého súpisu pamiatok v Československu realizovanom v roku 1969, necelých 37 rokov od svojho otvorenia. Národnou kultúrnou pamiatkou SR sa LD Machnáč stal v roku 1996. Žiaľ päť rokov nato, v roku 2001 bol Liečebný dom zatvorený. Dnes je opustený, a aj napriek svojej nevyčísliteľnej architektonickej a pamiatkovej hodnote naďalej chátra. Je otvorený nepriaznivým vplyvom počasia, a čo je horšie, aj ľuďom, ktorí znehodnocujú jeho hodnotu a pôvodné vybavenie. Jeho prípadná necitlivá a násilná rekonštrukcia však rovnako nesie riziko nenahraditeľnej straty originálu a historickej hodnoty, ktorá ďaleko presahuje hranice Slovenska.  

Originálny text vyšiel v publikácii C20: Sprievodca architektúrou Trenčianskych Teplíc  

Fotografie: Peter Kuzmin, Radana Somora, archív

text: Martin Zaiček