Tlačová správa 1

Nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara pripravuje projekt na obnovu bývalého liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.  

02.06.2020 | Tlačová správa 

„Pokusy o rekonštrukciu objektu na ubytovacie zariadenie opakovane zlyhali, preto je dôležité obnovu objektu ďalej nepodmieňovať súčasnými komerčnými nárokmi, ale hľadať cestu, ako funkciu prispôsobiť jeho forme,” zhodli sa zakladatelia neziskovej organizácie. 

V máji sa konalo prvé zasadnutie Správnej rady neziskovej organizácie Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK), ktorá bola založená s jediným cieľom – záchrany a obnovy bývalého liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Nezisková organizácia vznikla ako vyústenie predošlých občianskych a kultúrnych snáh umeleckej skupiny Opustená (re)kreácia. Potreba inštitucionalizovať tieto aktivity má za cieľ systematickú prácu postavenú na odborných, právnych, ekonomických, grantových, ale aj kultúrnych a participatívnych činnostiach. Snahou spoločnosti tak bude spájať odborníkov, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, samosprávu, podnikateľský a bankový sektor, grantové schémy a médiá v prospech záchrany Machnáča a to na národnej, „československej“ a európskej úrovni. Zakladateľmi organizácie sú rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová a autori Opustenej (re)kreácie, fotografka Andrea Kalinová a architekt Martin Zaiček. Členmi správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krejcara sú okrem zakladateľov aj prorektorka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľubica Vitková, profesorka Henrieta Moravčíková a primátorka mesta Trenčianske Teplice Zuzana Frajková Ďurmeková. 

Významný český architekt Josef Pleskot nedávno poznamenal: „Léčebný dům Machnáč v Trenčianskych Teplicích  je jednou z nejkrásnějších staveb v Československu.” 

Machnáč je mimoriadne hodnotným architektonickým dielom postaveným v Československu v medzivojnovom období. Ide o ikonickú funkcionalistickú stavbu európskeho významu. Jej autorom je významný pražský architekt Jaromír Krejcar (1895 – 1950), ktorý v nej zúročil technologický a invenčný pokrok danej doby, súčasne však v stavbe zhmotnil aj svoje chápanie humanizmu, sociálnej rovnosti a kolektívneho zdieľania života. Liečebný dom Machnáč je zástupným príkladom budovania moderného Slovenska v medzivojnovom období, je architektonickým obrazom rodiacej sa mestskej a občianskej spoločnosti. Ako upozornila zakladateľka SJK, rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová: „Machnáč je nesmierne dôležitá pamiatka pre budúcnosť našej krajiny. Reprezentuje sociálne a humanistické hodnoty, ktoré prekračujú hranice a prepájajú slovenskú architektúru s tým najlepším, čo vzniklo v európskom prostredí. Je preto našou prioritou sústrediť sily na záchranu tejto kultúrnej pamiatky.”

Po Jaromírovi Krejcarovi nezostalo veľa architektonických diel, liečebný dom Machnáč je pravdepodobne poslednou stavbou zachovanou v pôvodnom architektonickom návrhu autora. Záchranou a obnovou Machnáča tak Slovensko získa objekt svetového formátu s autentickým charakterom. Momentálny stav budovy je však katastrofálny. Privatizácie 90. rokov, neustále zmeny vlastníckych práv a nejasné pozadie skutočných majiteľov sa podpísali na devastácii Machnáča. Majitelia nezohľadňovali sanačné potreby budovy ako národnej kultúrnej pamiatky, ani požiadavky Krajského pamiatkového úradu. Mnohé pôvodné architektonické prvky, napríklad pôvodný inventár navrhnutý Jaromírom Krejcarom sú úplne znehodnotené. Ďalšie sa ešte dajú zachrániť a rekonštruovať, ale čas na túto prácu sa dramaticky kráti. Ak sa budova nezakonzervuje, v najbližších rokoch bude nenávratne zničená. 

„Majitelia striedajúci sa v neprehľadnej sieti vzťahov, bez úprimnej snahy o obnovu, doviedli jednu z najhodnotnejších stavieb 20. storočia na našom území na pokraj zániku. Je potrebné zdôrazniť, že zánik tejto pamiatky by nebol iba veľkou tragédiou pre naše kultúrne dedičstvo, ale veľmi pravdepodobne by spôsobil otras aj na medzinárodnej scéne – na pôde pamiatkových organizácií, ktorých je Slovensko súčasťou,” zdôraznil riaditeľ SJK, architekt Martin Zaiček. 

Cieľom neziskovej organizácie Spoločnosť Jaromíra Krejcara je odkúpenie budovy. Vysporiadanie majetkových práv je nevyhnutným predpokladom na realizáciu zámeru záchrany. Následná pamiatková obnova a budúca udržateľná funkcia budú predmetom rozsiahlej výskumnej činnosti realizovanej v spolupráci s vedeckými a vzdelávacími inštitúciami, ktoré sa postupne stávajú partnermi projektu SJK. K dnešnému dňu medzi nich patria mesto Trenčianske Teplice, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Oddelenie architektúry HÚ SAV Bratislava, ako aj prestížne české výskumné a umelecké inštitúcie – Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe, Akademie výtvarných umění Praha, Fakulta architektury ČVUT v Prahe, Ústav dějin umění Akademie věd České republiky. Projekt rovnako podporujú stavovská organizácia Slovenská komora architektov a DOCOMOMO Slovakia. 

Machnáč by sa mal obnoviť z časti ako liečebný dom, ale novou víziou je aj jeho uplatnenie v podobe kultúrneho a vzdelávacieho centra pre dokumentáciu a štúdium modernej architektúry, ako aj miesta rezidenčných pobytov pre architektov, dizajnérov, umelcov a historikov umenia. Mesto Trenčianske Teplice, spolu so širším regiónom stredného Považia, realizovaním tohto zámeru získa novú štruktúru návštevníkov, ktorých aktivity budú impulzom pre rozvoj nových ekonomických, ale najmä kultúrnych vzťahov na medzinárodnej úrovni. 

„Mesto Trenčianske Teplice sa veľmi teší vzniku organizácie. Je dôležité, že samotné mesto je od začiatku súčasťou vznikajúceho projektu obnovy tejto významnej pamiatky na území nášho mesta,” povedala primátorka mesta Trenčianske Teplice Zuzana Frajková Ďurmeková 

„Veríme, že majitelia objektu sa stotožnia s nami ponúkaným riešením záchrany národnej kultúrnej pamiatky a nebudú brániť realizácii tohto rozsiahleho projektu, ktorý pomôže celému regiónu,” uzavreli zakladatelia neziskovej organizácie.